• Novinky

            • GREEN FRIDAY

            • Všetci sa zhodneme, že sa deti učia, poznávajú nové veci vlastnou aktivitou , čim sa zvyšuje ich motivácia a škola sa mení na zážitok. Aj piataci dostali jednu netradičnú úlohu. Ísť von a nazbierať a vytvoriť listový herbár alebo odfotiť a zdokumentovať vychádzky a aktivity vonku. Keďže nás počasie dobehlo, viacerí poslali práve fotografie miest, ktoré navštívili. Snažili sa zdokumentovať už poznané krásy prírody ale aj tie, ktoré práve preberáme na online hodinách. Hneď to využili dve žiačky s 5.C, ktoré sa snami podelili o svoje príspevky. Na druhej strane je vidieť, že žiaci dištančné vzdelávanie berú aj kreatívne  Všetky fotografie a príspevky sú inšpirujúce, či už pre návštevu z niektorých spomenutých miest alebo pre možnosť kreatívnejšieho tvorivejšieho myslenia žiakov.

               Fotografie: Radoslav Z. 9.B, Kristína K. 5.C, Rebeca CH. 5.C, Petra S. 9.A, , Ján K.

              Kristína K. (5.C)→ Ja som sa rozhodla že pôjdem do prírody a že si nafotím machy, lišajníky na stromoch, výhľady, zamrznuté rastlinky, zasnežené mravenisko, hríby na stromoch a v machu a rôzne krásy prírody zo Zákopčia. Pri prechádzke sme si poobzerali rôzne iné krásy prírody ktoré sa už nafotiť nedali ako napríklad srnky, rôzne vtáčiky a výhľady ktoré nebolo pekne vidno.

              Rebeca CH. (5.C)→ Dobrý deň, posielam Vám pár fotografií jesennej prírody. Fotografie sú z týchto miest: hrad Gýmeš, hora Živčák a vrch Bukovina.

            • Ľudovít Štúr očami našich žiakov

            • Naši žiaci si pripomenuli výročie Ľudovíta Štúra aj tak, že zapojili svoju bohatú fantáziu a vytvorili  neuveriteľné diela, ktoré mali podobu poézie alebo prózy. Prinášame vám niektoré z nich.

              Mgr. A. Korčeková, Mgr. K. Struhalová

                                         O Štúrovi

              Hoc  narodil sa v chudobnej rodine,

              jeho celoživotnou vášňou bolo učenie.

              V prednáškach o dejinách slovenskej reči

              hovoril vždy priamo a iba  k veci.

               

              Bol politik, jazykovedec, novinár i uznávaný básnik,

              s Hurbanom a Hodžom  uzákonil spisovný jazyk.

              Na sneme žiadal zrušenie poddanstva

              a rozšírenie slovenského školstva.

               

              Vydával Slovenskje národňje novini

              s literárnou prílohou Orol tatránski.

              S láskou sa staral o deti zosnulého brata,

              no nešťastná náhoda mu mladý život vzala.

                                                                                 Ján Kapusniak, 8.B

               

                             Ľudovít Štúr

              Štúr svoj národ veľmi ľúbil,

              a preto preň veľké veci robil.

              Za slovenský jazyk on bojoval

              a spisovnú slovenčinu zakladal.

               

              Lásku svoju žiadnej nedaroval,

              pre svoj národ ju radšej obetoval.

              Básne o  vlasti pre nás napísal,

              silný odkaz nám v nich zanechal.

                                                           Oskar Gaži, 8.B

               

               

               

              Ľudovít Štúr – veľký básnik

              bol aj horlivý politik.

              Slovenčinu mal on v láske,

              písal o nej ako nik.

              Do jazyka vložil zákon,

              za spravodlivosť chcel sa biť,

              krajší život, menej biedy

              pre všetkých chcel zariadiť.

              Mladý šiel na poľovačku,

              čo nedopadlo dobre.

              Postrelil sa do nohy

              a zomrel tam v Modre.

                                                    Adam Stolárik, 8.B

               

                                                            Štúrov odkaz

              Ja, Ľudovít Velislav Štúr, čo som uzákonil jazyk slovenský,

              čo som obetoval za vlasť  krásu ženy a smiech detský,

              odkazujem vám, že vďaka mne sa v škole učíte po slovensky.

              Študoval som na lýceu aj v Uhrovci,

               aj ja som sa učil ako vy, milí vzdelanci!

              Môj otec bol chudobný učiteľ,

              pre dnešné deti skôr prísny mučiteľ.

              Našu vlasť som miloval, jazyk starý mi ale vadil,

              môj sen sa splnil, úspešne som ho po Bernolákovi upravil.

              V Hlbokom som s priateľmi dohodol spisovný jazyk,

              nech rozprávate všetci v krajine tak, jak sa patrí.

              Nemusíte mi ďakovný odkaz písať, nemôžem si ho prečítať.

              Už to nepôjde, lebo ležím kvôli mojej nešikovnosti v hrobe.

                                                                                   Jakub Gajdičiar, 8.B

                 Zo života Štúra

              Kto to vlastne bol?

              Básnik, učiteľ, novinár, jazykovedec?

              Azda najlepší politik.

              Slovenčinu zaviedol.

               

              Lásku mal, ale....  .  Inú si vzal.

              Ach,  trápi sa.

               

              A potom!

              Pred Vianocami šťastný je,

              po Vianociach smutný.

              Guľka v nohe. „Jáj, to bolí!“

              „Doktor, príďte! Problém je!“

               

              Už je dobre, hojí sa.

              Smútok v dome nastal.

              Čo sa stalo? Ktovie.

              Už smrť klope na dvere.

               

              Aj po smrti spravil veľa.

              Mesto svoje vlastné má.

                                             Viliam Barčák, 8.B

               

               

              Čo pre mňa znamená sloboda?

              Čo pre mňa znamená sloboda? Zaujímavá otázka, pod ktorou si každý predstaví niečo iné.

              Pre mňa to znamená voľnosť, žiadne zákazy, pokoj. Ak by som mala napísať, čo si predstavím pod pojmom SLOBODA, vyzeralo by to takto: Krásna rovná lúka s jedovato zelenou trávou, z ktorej cítiť jej prirodzenú vôňu. Pomedzi stebielkami trávy rastú drobné kvietočky, farebné, pomaly všetky farby sveta. Jemný vánok z nich unáša sladkastú arómu, ktorá mámi všetky zmysly. V diaľke sa pýšia majestátne štíty pohorí zahalené tajomným rúškom hmly. Vysoké jedle a smreky vytvárajú chladný tieň, do ktorého sa môžeme ukryť pred žltým slniečkom, ktorého lúče sa nevinne rozlievajú po tele. Kde-tu zahliadneme maličkého zajka, ako rýchlo skáče po lúke. Na oblohe plachtia rôzne druhy vtákov a hľadajú ideálne miesto pre svoje nové obydlie. Malá myška už začala s výstavbou svojho guľatého hniezda na vysokých bylinách.

              Tento obraz vo mne vyvoláva pocit slobody. Nevinné, toľko možností, čo robiť, pekné, voľnosť...

               

              Petra Strýčková, 9.A

              Čo pre mňa znamená sloboda

              Podľa môjho názoru každý človek vníma význam slobody po svojom. Toto slovo v sebe ukrýva hlboký význam, ktorý si často ani neuvedomujeme. Predovšetkým slovo sloboda znamená voľnosť. Človek má voľnosť, či už vo svojom konaní alebo myslení .

              Má právo na svoj vlastný názor, môže sa rozhodovať bez obmedzení a podľa názoru niektorých ľudí si môže robiť čo len chce. Ale ako by vyzeral náš svet, keby si každý človek robil čo len chce? Znamenalo by to slobodu, napríklad takú, v ktorej by sme mohli zobrať život človeku, ktorý by nám bol nesympatický alebo by odmietol súhlasiť s našim názorom. Pod týmto slovom si nepredstavujem len voľnosť, ale aj rešpektovanie názorov iných a zodpovednosť za svoje konanie . Predstavme si napríklad slobodu v školstve . Mnoho žiakov si myslí , že nás školstvo väzní ťažkými úlohami . Pravda je ale taká, že nám pomáha s rozširovaním vedomostí. Sloboda sa nachádza dokonca aj v zdravotníctve. Lekári sa snažia oboznámiť pacientov s rôznymi spôsobmi liečby, tým pádom si pacienti môžu slobodne vybrať alebo odmietnuť liečbu, ktorú im navrhne lekár .

              A aký je záver ? No predsa začať si vážiť slobodu , pretože  nie vždy bola samozrejmosťou.

              Timea Faturová, 9.A

              Čo pre mňa znamená sloboda

              Sloboda. Slovo, ktoré sa berie v dnešnej dobe ako samozrejmosť. Ale nie vždy to tak bolo.  V stredoveku sa ľudia delili na otrokov , poddaných a pánov. Nemohli robiť rovnaké slobodné rozhodnutia  ako dnes my.  Keď urobili niečo, čo nemali  dovolené, boli potrestaní. Otroci nemali žiadne práva. V súčasnosti už sme menej obmedzovaní. Samozrejme, i dnes nájdeme miesta, kde máme menšiu voľnosť. Slobodu sa dá chápať rôzne. Veľa ľudí, veľa názorov. Niekto ju berie ako možnosť chodiť kdekoľvek a kedykoľvek. Iný si myslí, že sloboda je robiť vlastné rozhodnutia bez trestu. Sloboda rozhodovania je dôležitá. Každý by mal robiť to, čo sám chce. Ak o túto voľnosť prichádzame, nastávajú konflikty, pretože sme nespokojní. V tomto čase nastala nová situácia. Prišiel nový vírus a nikto nevie ako sa ho zbaviť. Jednotlivé krajiny hľadajú najlepšie riešenia, aby sa život vrátil do starých koľají. Momentálne máme limitovanú slobodu. Za slobodu sa oplatí bojovať. Mať nádej a silu pre slobodu. Aj naši predkovia bojovali, aby sme tu práve teraz boli a mali lepšie podmienky.

              Marián Puškár, 9.A

            • Na krídlach fantázie

            • V období dištančného vzdelávania sú naše decká tak trošku aj nechcene v teple svojich domovov. Niekedy je však tento čas nekonečný a sedenia pri inokedy obľúbených mobiloch, tabletoch a počítačoch je už naozaj dosť. Preto úlohou našich šikovných piatakov bolo vyjsť von a  vyhľadať niečo zaujímavé v prírode, napr. pavučinu, prasklinu alebo hocičo iné, odfotografovať túto vec a napísať, čo im pripomína. Myslím, že aktivitu zvládli naozaj bravúrne a presvedčili nás, že krása sa skrýva všade, avšak predovšetkým v obyčajných veciach.

              Pozývame vás spolu s nami na cestu fantáziou našich piatakov...

               

              PhDr. Eva Dodeková

            • Štúr včera a dnes

            • Tento rok sme si pripomenuli 205. výročie narodenia Ľudovíta Štúra.

              Ľudovít Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života a vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia v  19. storočí. Bol jazykovedec, spisovateľ, politik a novinár, ktorý svojím odhodlaním prepísal slovenské dejiny. Bol tiež kodifikátorom  spisovného jazyka založeného na kultúrnej stredoslovenčine.

              Ľudovít Štúr sa svojou neochvejnou aktivitou v službe národu navždy zapísal medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej histórie. Bol obklopený svojimi prívržencami  /napr. Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto/ tvoriacimi  družinu nazývanú štúrovci.

              Naši žiaci sa na hodinách slovenčiny venovali Štúrovi a jeho družine. Avšak nielen to. Posolstvo štúrovcov si  sprítomnili aj v odkaze 17. novembra, ktorého nosnou myšlienkou je myšlienka slobody. Myšlienka, ktorou tak odovzdane žili práve štúrovci...

              Ponúkame prierez aktivitami našich žiakov nielen počas klasického prezenčného vyučovania, ale aj počas „doby dištančnej“.

              Šiestaci si prečítali Chalupkovho Turčína Poničana a nakreslili svoju predstavu cesty z Turecka na Slovensko a tiež odvlečenie vlastnej matky  do zajatia.

              Ôsmaci sa venovali vyhľadávaniu zaujímavých informácií o Štúrovi a štúrovcoch a ich následnému spracovaniu formou prezentácie. Žiaci pritom využili dostupné informačné zdroje.  Okrem internetového prehliadača siahli i po adekvátnych knihách, ktoré sa nachádzali u nich doma. V prezentáciách  obsiahli viacero oblastí Štúrovho života. Snažili sa dotknúť všetkých činností, na ktorých sa aktívne podieľal. Nevynechali ani zaujímavosti z jeho života a zasúťažili si v kvíze o Štúrovi a štúrovcoch. Niektorí žiaci sa natoľko nadchli životným príbehom tohto výnimočného človeka, že sa pokúsili hlbšie načrieť do vnútra a jeho osobnosť pretaviť do vlastnej literárnej tvorby. Dokonca sa pokúsili napodobniť známu fotografiu štúrovcov a vytvorili vlastnú, podliehajúcu súčasnej  „móde rúškovej“.

              Deviataci sa na  venovali Jankovi Kráľovi a jeho básni Orol a Andrejovi Sládkovičovi a básni Nehaňte ľud môj. Písomne spracovali, čo pre nich znamená sloboda, ba dokonca  sa na slobodu aj zahrali /jeden žiak sa snažil dostať z kruhu, ostatní spolužiaci mu v tom bránili/. Po ukončení hry nasledovala reflexia pocitov žiakov, keď sa dostanú do situácie, že je ich sloboda obmedzená. Žiaci si tiež vyskúšali roly obhajcov, žalobcov a sudcov a bránili tak spisovný jazyk a Slovákov.

              Ôsmaci a deviataci ťažko skúšanú slobodu spracovali v dištančných skupinových projektoch, kde sa prostredníctvom svojich rodičov či starých rodičov vrátili do relatívne blízkej minulosti, a to pred rok 1989 a snažili sa tak pochopiť, že to, čo je pre nich dnes samozrejmosťou, pred pár rokmi tak vôbec nebolo. Svoje postrehy spracovali vo forme interview, videí, porovnaní so súčasnosťou či malou módnou prehliadkou na móle svojich „domovov“. Ich práce boli naozaj skvelé. Dokonca prekvapili i vlastnou hudobnou tvorbou s témou Sloboda. Jednoducho, prekonali naše očakávania.

              Sme presvedčení, že aktualizovaním Štúrovho odkazu si ho naši žiaci dlhšie so sebou ponesú a odovzdajú ďalším generáciám!

              Vaši slovenčinári J

            • Odkaz z Mestskej knižnice

            • Milí žiaci, 
              odkaz pre vás z Mestskej knižnice v Turzovke:

              Ahoj, decká, čas od nášho posledného stretnutia ubehol ako voda a my stále nemáme možnosť spoločne sa stretnúť, tak ako sme si sľúbili, aj napriek tomu, že naša knižnica je už opäť otvorená. Určite sme na vás nezabudli a ani na sľúbenú odmenu. Hneď ako bude možné zorganizovať hromadné podujatie, tak sa spoločne stretneme. 
              Tešíme sa na vás! 
              pracovníčky knižnice

            • Neobyčajné knižné odporúčania knihomoľky Katky.

            • Milí žiaci, čitatelia, milovníci literatúry!

              Pripravili sme si pre vás pokračovanie rubriky pod názvom Neobyčajné knižné odporúčania knihomoľky Katky.

              Zrazu máme všetci veľa času na veci, ktoré sme možno odkladali alebo hľadali si k nim vzťah. Jednou z nich je určite aj čítanie a literatúra.

              Často sami nevieme, po akej knižke siahnuť a práve to je cieľom našej rubriky. Sprevádzať vás ňou bude naša žiačka Katka /ako naposledy/, ktorá veľmi rada číta, píše, tvorí, rozpráva a diskutuje o knihách. Dúfame, že medzi jej tipmi si nájdete aj vy niečo pre seba a svojich blízkych. Treba povedať, že všetky knihy, ktoré vám bude odporúčať, naozaj prečítala a naozaj sa nechala uniesť na krídlach fantázie a chvíľu bola súčasťou rôznych svetov, vekov a príbehov.

              Budeme radi, keď si Katkine odporúčania nielen pozriete, ale Katke položíte aj otázky, ktoré by vás zaujímali alebo vyjadríte svoj vlastný názor, ak ste si už knihu prečítali.

              Katkinu rubriku nájdete na FB ZŠ Turzovka, FB ZUŠ Turzovka a na jej INSTAGRAME.

              Neváhajte a pridajte sa k nám! Tešíme sa!

               

              !!!Máme tu hneď prvé odporúčanie v tomto školskom roku!!!

               

              Tieň kostí - Leigh Bardugo

              Prvý diel kultovej fantasy série!

              Alina Starková je obyčajná sirota, ktorá nikdy v ničom nevynikala. Stala sa vojačkou v ravkanskej armáde. No raz, keď sa ocitne v Thrline - pásme temnoty plnom krvilačných príšer – prebudí sa v Aline skrytá sila. Po objavení jej moci o ňu prejaví záujem záhadný Temnan.

              Čo sa bude s Alinou diať na kráľovskom dvore?

              To odhalia len stránky tejto knihy...

              Komu by sa kniha mohla páčiť?

              Fanúšikom fantasy alebo dobrodružnej literatúry.

            • Ako sme obrazom interpretovali dejiny

            • V uplynulých dňoch sme na hodinách dejepisu preberali zaujímavé témy napr. prvá svetová vojna, jej príčiny, priebeh a dôsledky, náš „top Slovák“ M. R. Štefánik, Slovensko vstupuje do česko-slovenského štátu, revolúcia a počiatky diktatúry v Rusku atď. Medzi týmito témami bol aj priestor na metódu: ako analyzovať karikatúru. Čo je karikatúra, hádam väčšina z nás vie. A kto nie, tu je krátke vysvetlenie: slovo karikatúra pochádza z talianskeho slova caricare, ktoré znamená niečo zámerne preťažiť alebo prehnať. Karikatúra je obrazový umelecký žáner, ktorý nás sprevádza už od 17. storočia, a jeho úlohou je teda úmyselne prehnať alebo skresliť zobrazovaný jav, udalosť alebo osobnosť. Môže vyvolať smiech, vtip, ale dokáže byť aj vážna, pochybovačná, cynická či zlomyseľná.

              Naši deviataci dostali možnosť nakresliť alebo aj namaľovať karikatúru z učív, ktoré sú spomenuté vyššie. Zachytávajú teda domáce i zahraničné udalosti resp. osobnosti z prvej polovice 20. storočia. Na niektorých je všetkým jasné čo zobrazujú, na iné treba troška poznať dejinné okolnosti. Ak niečo neviete, skúste napísať komentár, prípadne sa sami môžete pokúsiť o interpretáciu. Zámerom „našich“ karikatúr nie je nikoho uraziť, propagovať ako skôr zaujať, pobaviť, a možno aj inšpirovať k hlbšiemu štúdiu dejín v týchto daždivých dňoch.

              Toto sú naši karikatursti z radov deviatakov: Petra Strýčková, Lucas Roman, Mirsolav Martyčák, Adrián Korček, Vanessa Stopková, Patrik Ježík, ale pridal som aj práce deviatakov, čo už opustili naše lavice: Zuzana Hlavačáková, Dorota Hrtúsová, Viliam Bogdan, Alžbeta Kupšová, Beáta a Ingrid Matejíková.

              Tak mrknite na to.

              Mgr. Branislav Večerík

            • Zábavné čítanie

            • Knihy nás sprevádzajú odmalička. Sú v nich zapísané mnohé tajomstvá, zážitky či poznania. Akým spôsobom sa dodnes zachovali myšlienky našich predkov spred niekoľkých tisícročí? Kam až siahajú prvopočiatky kníh a  prečo majú hranatý tvar? I na tieto otázky možno nájsť odpovede v nich samotných - knihách.            

              Nezastupiteľnou súčasťou každej knihy je papier, na ktorom sú znázornené rôzne grafické znaky v podobe písma.  Na hodine čítania sme sa o histórii papiera dozvedeli veľa zaujímavých informácií, ktoré sme sa rozhodli tvorivo spracovať. Vyskúšali sme si, že vyrývanie znakov do prírodných materiálov nebolo pre našich predkov vôbec jednoduché. Všetci sme sa zhodli na tom, že „písanie“ na listy, drevo či kameň si vyžadovalo istú dávku zručnosti a veľkú trpezlivosť. Taktiež sme si priblížili postup práce pri výrobe predchodcov dnešného papiera. Napriek tomu, že sme nemali k dispozícii trstinu ani živočíšnu kožu, nenechali sme sa od práce odradiť. Práve naopak. Naplno sa v nás prejavil improvizačný talent v podobe pohotového využitia dostupných školských pomôcok. Hlavné suroviny sme nahradili farebnými papiermi, na prípravu vápenného roztoku sme použili bielu kriedu, morskú penu sme nahradili špongiou, papier sme vyhladzovali nožnicami a dokonca sa nám zišli i rysovacie pomôcky. Naše tvorenie sme zavŕšili výrobou neobyčajného recyklovaného papiera s pridaním aromatických byliniek. Ešte dlho sa v našej triede šírila upokojujúca vôňa levandule.  

              Žiaci 4.B a A. Korčeková

            • Európsky deň jazykov

            • Jeden známy nemecký filozof povedal: „Kto hovorí cudzím jazykom len trochu, má z neho väčšiu radosť než ten, kto ho ovláda dobre.“

              26. september už takmer dve desaťročia patrí  Európskemu dňu jazykov. Vyhlásený bol  Radou Európy v roku 2001. Cieľom Európskeho dňa jazykov je upozorniť na dôležitosť učenia sa cudzích jazykov, podporiť rozvoj viacjazyčnosti, jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, interkultúrneho porozumenia i celoživotného vzdelávania. Pri príležitosti tohto dňa sú v Európe usporiadané rôzne podujatia a aktivity.

              Naša škola sa zapojila do tohto európskeho projektu po tretíkrát.

              Celý deň sme poňali zážitkovo,  aby deti   ani nezbadali, že sa vlastne učia. Mali k dispozícii pestrú paletu aktivít. Na úvod ochutnali pravý anglický čaj s mliekom. Aj keď mnohým sa najprv táto kombinácia veľmi nepozdávala, nakoniec im zachutila. V príjemnej atmosfére ochutnávky čaju a chrumkania  čajových sušienok sme debatovali o nevyhnutnosti učiť sa cudzí jazyk a pozitívach, ktoré nám táto znalosť prinesie.

              Žiaci si tiež zasúťažili  v kvíze prostredníctvom modernej aplikácie  a mnohé otázky i odpovede týkajúce sa jazykov ich naozaj prekvapili.

              Zvedavo priraďovali pozdravy ku krajine, z ktorej pochádzajú a tiež sa  mnoho pozdravov  aj naučili. Toto všetko potom výtvarne spracovali a vznikli skvelé koláže reprezentujúce jednotlivé európske krajiny.

              V tento deň sme po prvýkrát naštartovali Jazykovú výzvu obsahujúcu až 17 samostatných jazykových výziev /napr. urobiť nákupný zoznam  alebo natočiť krátke video v cudzom jazyku/.  Po ich splnení čaká na najusilovnejších prekvapenie.

              Naši žiaci veľmi dobre vedia, že dorozumievanie nie je len hovorená reč. Medzi nami totiž žijú mnohí, ktorí tento dar nemajú. Preto sme si pozreli krátke video a na jeho základe si žiaci  vyskúšali „hovoriť“ posunkovou rečou. Išlo im to vynikajúco a zvládli „povedať“ dokonca aj svoje meno.

              V duchu zachovania pestrosti sme si aj zarapovali a pokúsili sa zatancovať tradičný írsky tanec.  

              Žiakom sa Európsky deň jazykov veľmi páčil a už teraz sa tešia na ďalší o rok!

                                                                                                               vyučujúce cudzích jazykov

    • Kontakty

      • Základná škola ako organizačná zložka Spojenej školy Juraja Turza
      • 041/4352502,
        0918 881 756
      • Bukovina 305
        Turzovka
        023 54
        Slovakia