Už krátko po skončení prvej svetovej vojny sa začala rodiť tradícia osláv dňa prímeria, kedy boli zastavené boje na západnom fronte. To bolo podpísané bojujúcimi stranami 11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte v Compiègne vo Francúzsku. V tento deň sa skončila dovtedy najväčšia vojna v ľudských dejinách.
Vo svete je v súčasnosti tento deň známy ako Deň prímeria, Deň pamäti, Deň veteránov, i Deň červených makov. Na Slovensku si hlavne v posledných rokoch buduje svoju tradíciu ako Medzinárodný deň vojnových veteránov a spája sa s kvetmi vlčieho maku. Táto symbolika má svoje korene v básni In Flanders Fields (Na poliach Flámska), ktorej autorom je kanadský vojenský lekár John McCrae. Ako vojenský chirurg sa v roku 1915 zúčastnil veľkej bitky o belgické mestečko Ypres. v ktorej zahynul aj jeho blízky priateľ. Traumy z prežitých udalostí vyjadril vo veršoch, ktoré ho preslávili po celom svete a boli pri zrode tradície každoročného nosenia symbolického kvetu vlčieho maku. Pripomíname si tak padlých vojakov prvej svetovej vojny a dnes organizujeme aj zbierky pre pomoc vojnovým veteránom a invalidom.
V našom meste sme si aj tento rok pripomenuli Medzinárodný deň vojnových veteránov pietnou spomienkou pri pamätníku obetiam 1. svetovej vojny v areáli farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Prítomným obyvateľom sa prihovoril primátor mesta JUDr. Ľubomír Golis, ktorý spomenul hrôzy vojny a pripomenul aktuálnosť tejto témy vzhľadom na súčasné ozbrojené konflikty v Európe i vo svete. Dekan farnosti PhDr. Ján Vrbata celebroval pri tejto príležitosti krátku pobožnosť.
Účasťou na tomto podujatí si koniec prvej svetovej vojny pripomenuli aj žiaci Spojenej školy Juraja Turza. Na hodinách dejepisu sa dozvedeli o historických okolnostiach vzniku osláv podpísania prímeria z jesene 1918.
Dve svetové vojny v minulom storočí, ale aj súčasné tragické udalosti na Ukrajine, v pásme Gazy a Libanone sú aj napriek snahám o mierové riešenia sporov medzi krajinami dôkazom toho, že červená farba je i dnes viac symbolom zbytočne preliatej krvi ako kvetov.
Mgr. Rastislav Bakajsa