V tomto roku sme si 8. mája pripomenuli osemdesiate výročie ukončenia bojov v konflikte, ktorý nemá v ľudských dejinách obdobu. V Spojenej škole Juraja Turza sme tragickým vojnovým udalostiam venovali pozornosť počas viacerých podujatí, ktoré sa konali od konca apríla až do posledného mesiaca školského vyučovania. Chceli sme tak nielen zdôrazniť význam tohto výročia, ale i nutnosť hovoriť o dôsledkoch a nezmyselnosti vojny tak často ako je to možné.
Žiaci školy sa najskôr 24. apríla zúčastnili v historickej knižnici prednášky na tému „Druhá svetová vojna a Kysuce“. Prednášajúci, Mgr. Martin Turóci z Kysuckého múzea v Čadci, sprostredkoval poslucháčom množstvo zaujímavosti s nášho regiónu, ktoré doplnili ich vedomosti z obdobia druhej svetovej vojny. Zároveň si mali možnosť pozrieť statické ukážky vojenskej výzbroje, výstroje a iných artefaktov z tohto obdobia s výkladom, ktoré prezentovali členovia klubu vojenskej histórie Feldgrau Bratislava.
Dva významné dni v histórii mesta i celého Slovenska, 2. a 4. máj, si deviataci pripomenuli spolu s predstaviteľmi samosprávy a školy počas pietneho aktu kladenia vencov pri miestnom pamätníku s bustou M. R. Štefánika. Posolstvo pripomínať si aj tragické udalosti z minulosti zaznelo v slovách primátora mesta Turzovka, JUDr. Ľubomíra Golisa: „Vojny ako spôsob riešenia konfliktov sprevádzajú ľudstvo už tisícročia. História nám pritom dáva návody ako neopakovať chyby minulosti. My, ľudia, nesmieme dovoliť, aby sa na tieto chyby zabúdalo alebo aby sa bagatelizovali. Predovšetkým si musíme stále pripomínať tie najstrašnejšie omyly, ktorých sme sa sami na sebe dopustili. Hrôzy druhej svetovej vojny sa už nesmú nikdy opakovať. Výkriky do nebies viac ako sedemdesiat miliónov civilných obetí a vojakov, šesť miliónov Židov, ale aj napríklad dvadsaťjeden nevinných obyvateľov neďalekej osady Semeteš, nezmyselne zastrelených na sklonku vojny, 20. apríla 1945, nesmú zostať nevypočuté a tým odkázané na zabudnutie.“
Riaditeľ Spojenej školy Juraja Turza sa pri príležitosti 106. výročia tragickej smrti generála Štefánika prihovoril prítomným takto: „Rodák z Košarísk nevynikal telesnou krásou, napriek tomu ho ženy milovali. Bol priamy, zásadový a úprimný, napriek tomu alebo práve preto ho muži obdivovali. Nehovoril to, čo chceli druhí počuť, ale to, čo považoval za správne a tak aj konal. Napriek tomu alebo práve preto ho rešpektovali nielen jeho priatelia, ale i jeho oponenti. Nie je ľahké brániť pravdu v každej situácii, predovšetkým, ak je pravda nepríjemná a nepopulárna. Milan Rastislav Štefánik je nadčasovým dôkazom toho, že skutočné osobnosti naozaj jestvujú. Sú nimi ľudia, ktorí sú vo svojich zásadách konštantní a nemenia ich z oportunistických dôvodov. Postoje nášho veľkého Slováka sú overené časom a nie osobnými pohnútkami, preto aj po 106. rokoch aura jeho osobnosti žiari z Bradla po celom Slovensku.“
Historická knižnica bola miestom, kde sa v mesiaci jún uskutočnilo posledné podujatie zamerané na udalosti, ktoré pred osemdesiatimi rokmi zmenili osudy veľkej časti ľudstva. Žiaci deviateho ročníka prezentovali svoj názor na holokaust a podiel Slovákov na ňom pred svojimi spolužiakmi. Postoje a myšlienky deviatakov ukázali, že táto tragédia a utrpenie miliónov nevinných ľudí ich nenecháva ľahostajnými a sú ochotní a schopní o týchto veciach diskutovať a nezabudnúť na nich.
Mgr. Rastislav Bakajsa
