Schopnosť komunikovať písomnou a ústnou formou patrí k základným predpokladom úspešného života každého jednotlivca. Rozvíjanie komunikačných zručností žiakov je jednou z priorít predmetu Slovenský jazyk a literatúra. Dôležité však nie je len vyjadrovanie myšlienok, ale aj schopnosť prezentovať seba aj svoju prácu. A práve o spojenie komunikácie a prezentácie svojej práce sa pokúsili žiaci 4.C triedy. V rámci SJ mali vytvoriť príbeh alebo rozprávku, v ktorej by využili navonok nesúvisiace slová (žiaci, slnečný, strigôň, karanténa, kôň, sila, COVID, príroda, škola, rodina, školník, politický, kocúr Červenofúz, Harry Potter). Napriek tomu, že sú to žiaci 1. stupňa, niektoré ich práce boli veľmi nápadité. Z príbehov cítiť vnútorné pochody žiakov, zažívajúcich situáciu počas karantény. Môžete si prečítať niektoré z nich.
Naša trieda po karanténe
Rebeca Chnúriková 4.C
Konečne sa skončila karanténa a môžeme ísť opäť do školy. Všetci moji spolužiaci sa už veľmi tešili. Lenže v škole to už nebolo ako predtým. Dvere na našej triede, 4.C, boli úplne iné. Niektorí žiaci si dokonca mysleli, že si pomýlili triedu. Školník nám povedal, že dvere sú čarovné a vidia ich len žiaci 4.C a on. Keď sme to počuli, niektorí žiaci sa zľakli, iných to prekvapilo a všetci dúfali, že za nimi bude niečo zaujímavejšie ako len obyčajná trieda. Na naše veľké prekvapenie tam trieda bola. Ale nie obyčajná ako tá naša. Nikto nevedel, kde sme sa ocitli a tak sme sa všetci ako na povel pozreli na miesto, kde predtým stál školník. Lenže on tam nebol. Namiesto neho tam bol čudný strigôň a možno ako jediná som si všimla že z vrecka mu trčal prútik. Povedala som si, že to nemôže byť pravda. Lenže celá tá trieda mi prišla povedomá a keď sme z nej vyšli na chodbu, už som si bola stopercentne istá, že som tú chodbu už niekde videla. Prešli sme cez ňu a školník, či vlastne strigôň nás priviedol do nejakej obrovskej miestnosti, z ktorej bolo cez strop vidno von na oblohu. A potom to všetkým došlo: tie dvere nás zaviedli na Rokfortskú strednú školu čarodejnícku! A dokonca tento náš školník je sám Albus Dumbledore! „Myslela som si,” pošepkala som spolužiačke, ktorá stála vedľa mňa, ale aj tak som z toho, čo sa teraz stalo, bola veľmi prekvapená. Na prvý pohľad sme si za stolom nevšimli chlapca, asi v našom veku ale už asi všetci vedeli, kto to je. Ale pre istotu to aj napíšem. Bol to Harry Potter. Naozaj, nestrieľam si z vás! Keď sme ho videli, ostali sme s otvorenými ústami. Keď sme zistili čo robíme a konečne zatvorili ústa, profesor Dumbledore povedal: „Áno, dobre ste videli, je to Harry Potter. Nasledujúcich sedem rokov bude vašim spolužiakom.” Toto povedal a všetci žiaci 4.C si mohli znova otvoriť ústa. „Ale teraz už musíte ísť, ” povedal ešte Dumbledore.
Všetci žiaci 4.C túto novinku povedali svojim rodinám a kamarátom. Ešte dodám, že nás učil kocúr Červenofúz, počas slnečných dní sme v prírode jazdili na silných koňoch, bol tam dokonca aj politický krúžok a všetci sme popri týchto činnostiach úplne zabudli na COVID, lebo sme si celý čas strávený v karanténe vynahradili novou školou, Rokfortskou strednou školou čarodejníckou.
Rebeka Hadrabová
Narodeniny počas karantény
Ema dnes nešla do školy. Je karanténa. Ostatní žiaci ostali tiež doma. Dokonca aj pán školník, a ten je v škole aj cez víkend. A tak šla Ema s rodinou na piknik do prírody. Bol slnečný deň. Keď šli po meste, museli mať rúška a to sa Eme vôbec nepáčilo. Rodičia vraveli, že ho musí mať kvôli zlej chorobe COVID 19. A tak šli. Na pikniku bolo pekne, Ema si čítala svoju obľúbenú knihu o statočnom kocúrovi Červenofúzovi. Mal červené fúzy. Bol pomocník strigôňa Kixela-Mixela. Veľmi sa jej tento príbeh páčil. Ešte sa s rodičmi poprechádzala po lúke, nazbierala pár kvietkov do vázy a šli domov. Ema sa domov veľmi tešila, lebo vedela, že večer bude v televízii film Harry Potter, krorý si pozrie aj s rodičmi. Po filme šla spať.
●●●
Keď sa ráno zobudila, zistila, že má narodeniny. Veľmi si priala, aby v telke nevysielali politické správy, ale filmy pre deti. Keď jej rodičia blahoželali k narodeninám, vôbec netušila, aký darček od nich dostane. Na jej obrovské prekvapenie dostala živého koňa. Hneď si ho osedlala, otvorila zadnú bránu, ktorá viedla na lúku, vysadla na koňa a odcválala na ňom. Vôbec netušila akú má v sebe obrovskú silu. Cválali akoby leteli. Bolo to ako v rozprávke a v rozprávkach sú kúzla, ktoré Ema miluje.
Kristínka Kapusňáková
Jedného krásneho slnečného dňa sa žiaci v škole dozvedeli, že na Slovensku je COVID 19. Pani učiteľka im preto povedala, že budú musieť zostať na niekoľko dní doma, lebo politický zákon nariadil, že bude musieť každý zostať v domácej karanténe. Či už to bude kôň, pes alebo náš kocúr Červenofúz, všetci ostanú doma. Deti sa cez prestávku rozprávali, ako mohol vzniknúť COVID 19. Jedni si mysleli že je to vymyslené, druhý, že je to od nášho pána školníka, ktorý má COVID 19 a tretí si mysleli, že bol veľmi znečistený vzduch. Nikto nemal pravdu, pretože svet začaroval silný strigôň. O pár dní v prírode zavládlo ticho. Aj naša rodina sa bála, že dostane COVID 19.
O 40 dní prišiel krajinu zachrániť Harry Potter. Všetci sa čudovali čo sa stalo, ale neskôr už bolo všetko v poriadku, v prírode bolo viac rušno. Školy už neboli prázdne a COVID 19 zmizol.
Samko Tkáčik
Jeden krásny slnečný deň, prišla na Slovensko jedna pliaga. Aj Harry Poter by sa čudoval , čo to je . A kocúr Černofúz radšej by zobral nohy na plecia a zutekal by. Len keby mal kde. Na Slovensku prišla pliaga pod názvom COVID. Čítal o tom aj strigôň a zaplakal. Sadol na koňa a šiel sa opýtať politikov, čo je na tom pravdy. Politický štáb uznal, že to nie je sranda. Zavreli školy, podniky, všetko. Ujo školník so slzami v očiach zamkol školu. Škola ostala prázdna, bez žiakov, učiteľov. Niektorí žiaci sa tešili- Hurá dni bez školy !!! No postupne im začína chýbať, tak sa vybrali do prírody. Karanténa bola veľmi dlhá a nudili sa. Deti boli doma s rodičmi a zistili, že rodina je veľmi dôležitá. So spoločnými silami všetko zvládneme. A teším sa , keď si opäť sadneme do lavíc , uvidím pani učiteľku spolužiakov a spoločne sa budeme tešiť.
Zapísala: Mgr. Zuzana Kováčiková
