Tento rok sme si pripomenuli 205. výročie narodenia Ľudovíta Štúra.
Ľudovít Štúr bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života a vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia v 19. storočí. Bol jazykovedec, spisovateľ, politik a novinár, ktorý svojím odhodlaním prepísal slovenské dejiny. Bol tiež kodifikátorom spisovného jazyka založeného na kultúrnej stredoslovenčine.
Ľudovít Štúr sa svojou neochvejnou aktivitou v službe národu navždy zapísal medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenskej histórie. Bol obklopený svojimi prívržencami /napr. Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto/ tvoriacimi družinu nazývanú štúrovci.
Naši žiaci sa na hodinách slovenčiny venovali Štúrovi a jeho družine. Avšak nielen to. Posolstvo štúrovcov si sprítomnili aj v odkaze 17. novembra, ktorého nosnou myšlienkou je myšlienka slobody. Myšlienka, ktorou tak odovzdane žili práve štúrovci...
Ponúkame prierez aktivitami našich žiakov nielen počas klasického prezenčného vyučovania, ale aj počas „doby dištančnej“.
Šiestaci si prečítali Chalupkovho Turčína Poničana a nakreslili svoju predstavu cesty z Turecka na Slovensko a tiež odvlečenie vlastnej matky do zajatia.
Ôsmaci sa venovali vyhľadávaniu zaujímavých informácií o Štúrovi a štúrovcoch a ich následnému spracovaniu formou prezentácie. Žiaci pritom využili dostupné informačné zdroje. Okrem internetového prehliadača siahli i po adekvátnych knihách, ktoré sa nachádzali u nich doma. V prezentáciách obsiahli viacero oblastí Štúrovho života. Snažili sa dotknúť všetkých činností, na ktorých sa aktívne podieľal. Nevynechali ani zaujímavosti z jeho života a zasúťažili si v kvíze o Štúrovi a štúrovcoch. Niektorí žiaci sa natoľko nadchli životným príbehom tohto výnimočného človeka, že sa pokúsili hlbšie načrieť do vnútra a jeho osobnosť pretaviť do vlastnej literárnej tvorby. Dokonca sa pokúsili napodobniť známu fotografiu štúrovcov a vytvorili vlastnú, podliehajúcu súčasnej „móde rúškovej“.
Deviataci sa na venovali Jankovi Kráľovi a jeho básni Orol a Andrejovi Sládkovičovi a básni Nehaňte ľud môj. Písomne spracovali, čo pre nich znamená sloboda, ba dokonca sa na slobodu aj zahrali /jeden žiak sa snažil dostať z kruhu, ostatní spolužiaci mu v tom bránili/. Po ukončení hry nasledovala reflexia pocitov žiakov, keď sa dostanú do situácie, že je ich sloboda obmedzená. Žiaci si tiež vyskúšali roly obhajcov, žalobcov a sudcov a bránili tak spisovný jazyk a Slovákov.
Ôsmaci a deviataci ťažko skúšanú slobodu spracovali v dištančných skupinových projektoch, kde sa prostredníctvom svojich rodičov či starých rodičov vrátili do relatívne blízkej minulosti, a to pred rok 1989 a snažili sa tak pochopiť, že to, čo je pre nich dnes samozrejmosťou, pred pár rokmi tak vôbec nebolo. Svoje postrehy spracovali vo forme interview, videí, porovnaní so súčasnosťou či malou módnou prehliadkou na móle svojich „domovov“. Ich práce boli naozaj skvelé. Dokonca prekvapili i vlastnou hudobnou tvorbou s témou Sloboda. Jednoducho, prekonali naše očakávania.
Sme presvedčení, že aktualizovaním Štúrovho odkazu si ho naši žiaci dlhšie so sebou ponesú a odovzdajú ďalším generáciám!
Vaši slovenčinári J