• Novinky

  • Novinky

            • Slávnostné odhalenie portrétu Alžbety Coborovej pri príležitosti 400. výročia jej úmrtia

            • (31. marec 2026)

              Pripomíname si 400. výročie úmrtia manželky zakladateľa Turzovky, Alžbety Coborovej, ktorá posledný krát vydýchla 31. marca 1626 na Smolenickom zámku. Priblížme si preto osudy ženy, ktorá zohrala veľmi významnú rolu nielen v turzovskom príbehu, ale aj v dejinách celého nášho regiónu.

              Narodila sa v roku 1578 v Šaštíne, kde sa už v 16. storočí šíril kult Sedembolestnej Panny Márie. Pochádzala z katolíckej rodiny vicepalatína Imricha Cobora a jeho tretej manželke Barbory Peréniovej. Napriek tomu sa ako 14-ročná vydala za vtedy 25 ročného evanjelika Juraja Turza. Sobáš sa konal podľa rímsko-katolíckeho obradu v bazilike v Šaštíne. Po svadbe sa priklonila k vierovyznamiu svojho manžela a do konca života bola presvedčenou evanjeličkou.

              Palatínovi porodila 9 detí, z ktorých sa dospelosti dožilo šesť – dcéry Barbora, Helena, Mária, Katarína, Anna a jediný syn Imrich. Hoci pri poslednom pôrode mala len dvadsaťšesť rokov, viackrát už nerodila. Je to dojemný, aj keď dnes už len predpokladaný dôkaz lásky jej manžela, ktorý pravdepodobne nechcel riskovať zdravie a aj život svojej krehkej, deviatimi pôrodmi už aj tak značne zničenej ženy.

              Bola nielen životnou láskou, ale i oporou Juraja Turza. Počas jeho častej neprítomnosti riadila tak rodinné, ako aj hospodárske záležitosti jednotlivých panstiev. Bola iniciatívna pri zavádzaní rôznych nových spôsobov hospodárenia – iniciovala napríklad zakladanie rybníkov, či hľadala spôsoby na zlepšenie obchodu so soľou z Poľska a vínom z Tokaja. Po smrti syna Imricha položila základy Oravského komposesorátu, čím udržala veľkú časť turzovského majetku pokope. Venola sa dokonca liečiteľstvu.

              Alžbeta Coborová prerástla dobu, v ktorej žila a formovala osud svojej rodiny i svojej krajiny. Jej osobnosť a láska ovplyvňovali život a činy palatína Juraja Turza, ktoré v zmysle jeho hesla „Cnosť prežíva smrť“ vedú historickým chodníčkom až k Spojenej škole Juraja Turza i k dnešnej pripomienke 400. výročia skonu tejto výnimočnej ženy.

              Dnes si pripomíname 400. výročie úmrtia manželky zakladateľa Turzovky, Alžbety Coborovej, ktorá posledný krát vydýchla 31. marca 1626 na Smolenickom zámku. Priblížme si preto osudy ženy, ktorá zohrala veľmi významnú rolu nielen v turzovskom príbehu, ale aj v dejinách celého nášho regiónu.

              Narodila sa v roku 1578 v Šaštíne, kde sa už v 16. storočí šíril kult Sedembolestnej Panny Márie. Pochádzala z katolíckej rodiny vicepalatína Imricha Cobora a jeho tretej manželke Barbory Peréniovej. Napriek tomu sa ako 14-ročná vydala za vtedy 25 ročného evanjelika Juraja Turza. Sobáš sa konal podľa rímsko-katolíckeho obradu v bazilike v Šaštíne. Po svadbe sa priklonila k vierovyznamiu svojho manžela a do konca života bola presvedčenou evanjeličkou.

              Palatínovi porodila 9 detí, z ktorých sa dospelosti dožilo šesť – dcéry Barbora, Helena, Mária, Katarína, Anna a jediný syn Imrich. Hoci pri poslednom pôrode mala len dvadsaťšesť rokov, viackrát už nerodila. Je to dojemný, aj keď dnes už len predpokladaný dôkaz lásky jej manžela, ktorý pravdepodobne nechcel riskovať zdravie a aj život svojej krehkej, deviatimi pôrodmi už aj tak značne zničenej ženy.

              Bola nielen životnou láskou, ale i oporou Juraja Turza. Počas jeho častej neprítomnosti riadila tak rodinné, ako aj hospodárske záležitosti jednotlivých panstiev. Bola iniciatívna pri zavádzaní rôznych nových spôsobov hospodárenia – iniciovala napríklad zakladanie rybníkov, či hľadala spôsoby na zlepšenie obchodu so soľou z Poľska a vínom z Tokaja. Po smrti syna Imricha položila základy Oravského komposesorátu, čím udržala veľkú časť turzovského majetku pokope. Venola sa dokonca liečiteľstvu.

              Alžbeta Coborová prerástla dobu, v ktorej žila a formovala osud svojej rodiny i svojej krajiny. Jej osobnosť a láska ovplyvňovali život a činy palatína Juraja Turza, ktoré v zmysle jeho hesla „Cnosť prežíva smrť“ vedú historickým chodníčkom až k Spojenej škole Juraja Turza i k dnešnej pripomienke 400. výročia skonu tejto výnimočnej ženy.

            • Veľká noc klope na dvere

            • 1

              Na hodine Sveta práce sa naši siedmacivenovali tvorivej činnosti spojenej s blížiacimi sa veľkonočnými sviatkami. V rámci vyučovania vyrábali veľkonočné vajíčka, pri ktorých využili svoju fantáziu, zručnosť a kreativitu.Počas hodiny sa zároveň oboznámili s rôznymi technikami zdobenia veľkonočných vajíčok – od tradičných až po modernejšie spôsoby . Výsledkom ich práce boli krásne a originálne výrobky, ktoré prispeli k vytvoreniu príjemnej veľkonočnej atmosféry.Takéto aktivity pomáhajú rozvíjať nielen manuálne zručnosti, ale aj vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre.

              Mgr. Monika Janíková,vyučujúca