• Novinky

  • Novinky

            • Výsadba jahôd v školskej záhrade – Svet práce

            • V rámci predmetu Svet práce sa žiaci zapojili do praktickej aktivity v školskej záhrade, zameranej na výsadbu jahôd. Táto aktivita bola realizovaná v rámci tematického okruhu Školská záhrada.

              Osobitné poďakovanie patrí spoločnosti Bukov – veľkoobchod ovocia a zeleniny v Čadci, ktorá škole darovala sadenice jahôd. Vďaka tomuto daru mali žiaci možnosť zapojiť sa do reálnej pestovateľskej činnosti a získať cenné skúsenosti.

              Táto aktivita prispela k rozvoju pracovných zručností žiakov, podporila ich zodpovednosť a vzťah k prírode. Zároveň im umožnila zažiť radosť z praktickej práce a očakávania vlastnej úrody.

              Veríme, že sa jahodám bude v školskej záhrade dariť a ich plody budú odmenou za usilovnú prácu žiakov.

              Vyučujúce predmetu

            • Umelecké slovo a dotyk inkunábul

            • 2

              Priestory Slovenskej národnej knižnice v Martine vytvorili 15. apríla 2026 ideálnu kulisu na symbolické prepojenie krásy materinskej reči s úctou k nášmu kultúrnemu dedičstvu. Krajské kolo recitačnej súťaže totiž nebolo len o súťažení, ale aj o hľadaní koreňov našej vzdelanosti. Toto výnimočné miesto nám umožnilo nahliadnuť do sveta vzácnych prvotlačí prostredníctvom výstavy „Umenie uchované v inkunábulách“. Pútavý odborný výklad nám  odhalil, že i literárne texty, ktoré pretvárame do umeleckého slova, majú svoj pôvod práve v týchto fascinujúcich „kolískach“ kníhtlače  z 15. storočia.

                   V inšpiratívnej atmosfére, kde sa história knižnej kultúry premenila na živý umelecký zážitok, zažiarila aj naša žiačka Alžbetka Janetková (4.A). V silnej konkurencii recitátorov I. kategórie umeleckého prednesu poézie a prózy predviedla úctyhodný výkon, za čo si právom odniesla krásne čestné uznanie. Alžbetkin úspech je dôkazom, že i mladá generácia dokáže s hlbokým citom rozvíjať dedičstvo nášho materinského jazyka.

                                                                                                                      PaedDr. Adriána Korčeková

               

            • Artikulárny kostol v Hronseku – model od Janka

            • 1

              Ubehol sotva týždeň a máme tu nový unikátny model, repliku kostola od žiaka JANKA MIKULU zo 7.B triedy. Rozhodol sa pre model dreveného, artikulárneho kostola z Hronseku /okr. Banská Bystrica/, nakoľko sme sa na hodinách dejepisu venovali problematike šírenia reformácie v Uhorsku v období 17. a 18. storočia.

              Ide o drevený evanjelický kostol postavený v rokoch 1725–1726. Artikulárne /protestantské/ kostoly mali veľmi prísne obmedzenia ako napr.: kostol nesmel mať vežu a zvony, musel byť celý z dreva, postavený bez jediného klinca a do jedného roka, vchod nesmel mať z hlavnej ulice a základy vyššie ako jeden meter. Od roku 2008 je kostol v Hronseku zapísaný v zozname UNESCO, unikátna je napr. aj jeho akustika.

              Jankovi, podľa jeho slov trvala stavba približne dva týždne, pričom mu pomáhal i oco. Stavba sa stane ďalším skvelým artefaktom v dejepisnej kabinetnej zbierke za čo veľmi pekne ďakujeme. Momentálne je model vystavený na chodbe v A pavilóne na 2. poschodí, práve pred kabinetom dejepisu. To len náhodou, keby ste k nám zavítali.

              Mgr. Branislav Večerík

            • Milí ľudia z veľkého sveta!

            • 13

              My, trpaslíci zo Snehulienkinej chalúpky, vám musíme niečo prezradiť! Dňa 8. apríla 2 026 sme vyslali našich pomocníkov – štvrtákov, aby odovzdali dôležitý list predškolákom v našej materskej škole.

              Tí ho prijali s veľkým záujmom (a my sme všetko tajne sledovali spoza stromov). V liste ich samotná Snehulienka pozýva na zápis do 1. triedy (18. apríla 2026), pretože potrebuje odvážnych a šikovných pomocníkov, ktorí ju prídu vyslobodiť!

              Vyzerá to tak, že nás čaká veľké dobrodružstvo a my sa už nevieme dočkať, koľko nových hrdinov sa k nám pridá.

              S pozdravom

              vaši trpaslíci

               

            • Vartovka v Krupine – model strážnej veže od Janky

            • Napriek Veľkonočným prázdninám, sa žiačka 7.B triedy, Janka Smažáková, rozhodla postaviť nádherný model veže, takmer identickú kópiu skutočnej strážnej veže z Krupiny.

              Vartovka v Krupine bola postavená v roku 1564. Strážcovia na Vartovke dňom i nocou bdeli nad bezpečnosťou obyvateľov mesta. Najčastejšie oznamovali príchod nepriateľa – osmanskej armády, ale aj povstaleckých kurucov či cisárskych labancov. Fungovala v systéme strážnych veží na obranu stredoslovenských banských miest a spomedzi asi 40 vartoviek ostala jediná. Preto je aj najstaršou zachovanou rozhľadňou na území Slovenska. Bola postavená z kameňa s drevenou ochodzou do výšky 13 m. Po viacerých rekonštrukciách získala súčasnú podobu.

              Janka použila na stavbu svojej Vartovky, kartón, škrupinky z pistácií, šupiny zo smrekových šišiek, mach, drevené paličky z nanukov... Na veži si dala veľmi záležať, podľa jej slov to trvalo tri dni a skutočne sa jej vydarila a tak obohatila zbierku kabinetných dejepisných modelov o ďalší skvelý kúsok, ktorý budú obdivovať žiaci aj v nasledujúcich rokoch na hodinách dejepisu. Model im priblíži históriu pohnutého obdobia tureckých výbojov na Slovensku a možno ich aj inšpiruje k vlastným tvorivým nápadom.

              Janka, osadenstvo kabinetu dejepisu moc ďakuje.

              Mgr. Branislav Večerík

            • Úspech na krajskom kole Šalianskeho Maťka

            • Dňa 30. marca sa v priestoroch Mestského úradu v Žiline uskutočnilo krajské kolo súťaže Šaliansky Maťko.

              Našu školu reprezentovala Alicka Bogáňová zo VII. B a za svoju výnimočnú interpretáciu regionálnej povesti získala  3. miesto v III. kategórii.

              Alicke k tomuto významnému úspechu blahoželáme a ďakujeme za skvelú reprezentáciu našej školy. Prajeme jej veľa ďalších inšpiratívnych vystúpení a radosti z umeleckého prednesu.

              PhDr. Eva Dodeková

            • Slávnostné odhalenie portrétu Alžbety Coborovej pri príležitosti 400. výročia jej úmrtia

            • (31. marec 2026)

              5

              Pripomíname si 400. výročie úmrtia manželky zakladateľa Turzovky, Alžbety Coborovej, ktorá posledný krát vydýchla 31. marca 1626 na Smolenickom zámku. Priblížme si preto osudy ženy, ktorá zohrala veľmi významnú rolu nielen v turzovskom príbehu, ale aj v dejinách celého nášho regiónu.

              Narodila sa v roku 1578 v Šaštíne, kde sa už v 16. storočí šíril kult Sedembolestnej Panny Márie. Pochádzala z katolíckej rodiny vicepalatína Imricha Cobora a jeho tretej manželke Barbory Peréniovej. Napriek tomu sa ako 14-ročná vydala za vtedy 25 ročného evanjelika Juraja Turza. Sobáš sa konal podľa rímsko-katolíckeho obradu v bazilike v Šaštíne. Po svadbe sa priklonila k vierovyznamiu svojho manžela a do konca života bola presvedčenou evanjeličkou.

              Palatínovi porodila 9 detí, z ktorých sa dospelosti dožilo šesť – dcéry Barbora, Helena, Mária, Katarína, Anna a jediný syn Imrich. Hoci pri poslednom pôrode mala len dvadsaťšesť rokov, viackrát už nerodila. Je to dojemný, aj keď dnes už len predpokladaný dôkaz lásky jej manžela, ktorý pravdepodobne nechcel riskovať zdravie a aj život svojej krehkej, deviatimi pôrodmi už aj tak značne zničenej ženy.

              Bola nielen životnou láskou, ale i oporou Juraja Turza. Počas jeho častej neprítomnosti riadila tak rodinné, ako aj hospodárske záležitosti jednotlivých panstiev. Bola iniciatívna pri zavádzaní rôznych nových spôsobov hospodárenia – iniciovala napríklad zakladanie rybníkov, či hľadala spôsoby na zlepšenie obchodu so soľou z Poľska a vínom z Tokaja. Po smrti syna Imricha položila základy Oravského komposesorátu, čím udržala veľkú časť turzovského majetku pokope. Venola sa dokonca liečiteľstvu.

              Alžbeta Coborová prerástla dobu, v ktorej žila a formovala osud svojej rodiny i svojej krajiny. Jej osobnosť a láska ovplyvňovali život a činy palatína Juraja Turza, ktoré v zmysle jeho hesla „Cnosť prežíva smrť“ vedú historickým chodníčkom až k Spojenej škole Juraja Turza i k dnešnej pripomienke 400. výročia skonu tejto výnimočnej ženy.

              Dnes si pripomíname 400. výročie úmrtia manželky zakladateľa Turzovky, Alžbety Coborovej, ktorá posledný krát vydýchla 31. marca 1626 na Smolenickom zámku. Priblížme si preto osudy ženy, ktorá zohrala veľmi významnú rolu nielen v turzovskom príbehu, ale aj v dejinách celého nášho regiónu.

              Narodila sa v roku 1578 v Šaštíne, kde sa už v 16. storočí šíril kult Sedembolestnej Panny Márie. Pochádzala z katolíckej rodiny vicepalatína Imricha Cobora a jeho tretej manželke Barbory Peréniovej. Napriek tomu sa ako 14-ročná vydala za vtedy 25 ročného evanjelika Juraja Turza. Sobáš sa konal podľa rímsko-katolíckeho obradu v bazilike v Šaštíne. Po svadbe sa priklonila k vierovyznamiu svojho manžela a do konca života bola presvedčenou evanjeličkou.

              Palatínovi porodila 9 detí, z ktorých sa dospelosti dožilo šesť – dcéry Barbora, Helena, Mária, Katarína, Anna a jediný syn Imrich. Hoci pri poslednom pôrode mala len dvadsaťšesť rokov, viackrát už nerodila. Je to dojemný, aj keď dnes už len predpokladaný dôkaz lásky jej manžela, ktorý pravdepodobne nechcel riskovať zdravie a aj život svojej krehkej, deviatimi pôrodmi už aj tak značne zničenej ženy.

              Bola nielen životnou láskou, ale i oporou Juraja Turza. Počas jeho častej neprítomnosti riadila tak rodinné, ako aj hospodárske záležitosti jednotlivých panstiev. Bola iniciatívna pri zavádzaní rôznych nových spôsobov hospodárenia – iniciovala napríklad zakladanie rybníkov, či hľadala spôsoby na zlepšenie obchodu so soľou z Poľska a vínom z Tokaja. Po smrti syna Imricha položila základy Oravského komposesorátu, čím udržala veľkú časť turzovského majetku pokope. Venola sa dokonca liečiteľstvu.

              Alžbeta Coborová prerástla dobu, v ktorej žila a formovala osud svojej rodiny i svojej krajiny. Jej osobnosť a láska ovplyvňovali život a činy palatína Juraja Turza, ktoré v zmysle jeho hesla „Cnosť prežíva smrť“ vedú historickým chodníčkom až k Spojenej škole Juraja Turza i k dnešnej pripomienke 400. výročia skonu tejto výnimočnej ženy.

            • Veľká noc klope na dvere

            • 1

              Na hodine Sveta práce sa naši siedmacivenovali tvorivej činnosti spojenej s blížiacimi sa veľkonočnými sviatkami. V rámci vyučovania vyrábali veľkonočné vajíčka, pri ktorých využili svoju fantáziu, zručnosť a kreativitu.Počas hodiny sa zároveň oboznámili s rôznymi technikami zdobenia veľkonočných vajíčok – od tradičných až po modernejšie spôsoby . Výsledkom ich práce boli krásne a originálne výrobky, ktoré prispeli k vytvoreniu príjemnej veľkonočnej atmosféry.Takéto aktivity pomáhajú rozvíjať nielen manuálne zručnosti, ale aj vzťah k tradíciám a ľudovej kultúre.

              Mgr. Monika Janíková,vyučujúca