Pred mesiacom sme prežívali radosť z toho, že sme obdarúvali našich blízkych a boli sme obdarovaní tými, ktorí nás majú radi. Nie je samozrejmosťou, že si na ducha Vianoc spomenú ľudia aj mimo tohto čarovného obdobia. Ak sa tak stane, je to krásne a inšpirujúce zároveň.
V Spojenej škole Juraja Turza sa snažíme viesť žiakov k tomu, aby nezabúdali na svojich menej šťastných kamarátov, ku ktorým nebol osud možno až tak štedrý. Chceme, aby slovo inklúzia nezostalo iba slovom, ale aby sa mladí Turzovčania naučili žiť s rozmanitosťou a rešpektovať sa navzájom. Naposledy to dokázali počas palatínskeho jarmoku, keď časť svojho „zárobku“ venovali spolužiakom na vianočné darčeky.
Je pozoruhodné, že aj rodičia našich žiakov a obyvatelia Turzovky sú ochotní a schopní nielen vyjadriť empatiu, ale aj reálne pomôcť tým, ktorí to potrebujú. Príkladov prosociálneho správania nie je v súčasnosti príliš mnoho, preto poteší, ak sa s nimi stretneme na pôde našej inštitúcie. A práve tento týždeň sme boli svedkami výnimočného počinu, ktorý dokazuje, že darovanie nie je len výsadou Vianoc.
Pán Jozef Grežďo, turzovský rodák , ktorý žije v neďalekej Podvysokej a jeho podnikateľské portfólio už v súčasnosti presiahlo región Kysúc, na svoje korene nezabudol. Do Turzovky a našej organizácie zamieri väčšinou pri príležitosti rôznych spoločenských a športových podujatí, keď mu to dovolia jeho pracovné povinnosti. Zaujíma sa však o dianie v meste i škole a tak sa dozvedel aj o problémoch našej spolužiačky a kamarátky Klárky Bielčikovej. Zoznámil sa s jej príbehom a ten ho oslovil natoľko, že sa rozhodol pomôcť Klárke a jej rodičom pri prekonávaní prekážok, s ktorými sa stretávajú v každodennom živote. Vzhľadom k tomu, že Klárka potrebuje pri svojom telesnom postihnutí veľa cvičiť, pán Grežďo jej prispel sumou 5 000 eur na zakúpenie modernej cvičebnej pomôcky. Toto zariadenie významne skvalitní nielen Klárkin život, ale aj prípravu na pobyt v školskom prostredí, kde môže tráviť čas so svojimi kamarátmi.
Byť schopný obdarovať niekoho, zvlášť niečím, čo ten druhý potrebuje, je vlastnosť, ktorú nemá každý. Je to dar, ktorý máme od Boha, svojich rodičov alebo ktorému nás naučil život. Pán Jozef Grežďo nám ukázal, že je človek s veľkým srdcom, do ktorého sa zmestia aj celkom cudzí ľudia, ktorí potrebujú nezištnú pomoc. Slovo „ďakujeme“ sa možno zdá byť pri takejto príležitosti príliš málo. Je to však jedno z najkrajších slov, aké existujú a tomu, komu je adresované, pri jeho skromnosti celkom postačí. Vianoce nemusia byť každý deň, kiežby však takýchto Jožkov Grežďov bolo viac.