Posledný aprílový deň sa siedmaci našej školy vydali na cestu na Oravský hrad, aby sa presvedčili, že je skutočnou pýchou Slovenska a nielen to. Vydali sa po stopách človeka, ktorému tento hrad patril, aj keď ho viac navštevovala jeho manželka ako on sám. Napriek tomu je tu pochovaný, aj keď si to sám neželal. V erbe mal tiež zviera, na ktoré sa vraj v tú dobu ešte verilo, dnes u ho skôr nosia na školských taškách malé deti. Zomrel na Štedrý deň a kým ho pochovali, trvalo to takmer dva mesiace. Bolo treba zvolať vtedajšiu elitu na jeho honosný pohreb. Nedožil sa ani päťdesiatky, smrť bola vo vtedajšej dobe všadedprítomná a on si to aj sám pripomínal, i tak, že na Bytčianskom zámku mal vo svojej pracovni fresku „Memento mori“. Na navštívenom hrade bolo pôvodne v obrannom múre zabudovaných 12 smolných nosov, obranného prvku každého hradu, cez ktorý sa liala na nepriateľa nielen horúca smola, ale aj olej, voda, ale napríklad aj to na čo teraz myslíte. Dnes tam je už len jeden smolný nos. No a ako vzniklo to slovné spojenie mať smolu? Už asi viete.
Mgr. Branislav Večerík