Výtvarná výchova

Do snového a roztopašného sveta fašiangov nás do Galérie Čadca prilákala čarovná výstava nášho rodáka, maliara Ondreja Zimku. 3. apríl prežili naši piataci netradične, v galérii. Školské lavice zamenili za prekrásne farebné priestory čadčianskej galérie. Pri pohľade na bláznivé príbehy plné neuveriteľných bytostí a stvorení sa nám chcelo na chvíľu sa premiestniť do Turzovky minulého storočia, do vysnívaného sveta nášho rodáka, v ktorom zabúdame na súčasný uponáhľaný svet a chceme sa veseliť, tancovať, smiať sa a zažiť ten neobyčajný život hrdinov majstra Ondreja Zimku. A to sa nám v tento slávnostný deň aj podarilo. Na začiatku nás pani kurátorka oboznámila so životom a dielom autora. Potom sme si pozreli diela, ktoré majster Zimka namaľoval len prednedávnom. Niektoré majú možno len mesiac a všetky  majú na tejto výstave premiéru. My sme si ich mohli pozrieť medzi prvými.  Na obrazoch sa striedali bosorky, blázni, obyčajní ľudia z „Vrchhliňaneho“. Mohli sme zazrieť zhavranených bratov, rozmýšľať, kto príde z minulosti, či prečo je Peter z osady Šárky z toho jeleň. Táto výstava bola unikátna i tým, že tu majster Zimka prezentoval i svoju novú knihu FAFA, ktorá je napísaná v starom turzovskom nárečí. To sme mohli nájsť i na niektorých autorových obrazoch. Naša návšteva bola neobyčajná i tým, že sme si počas nej  nielen pozreli vytvorené diela, ale vznikli tu i nové dielka, tie naše. Každý z nás si vybral jedno dielo, pri ktorom vytvoril verbálnu interpretáciu – rozprávku, ktorá vznikla, keď  sa každý z nás ponoril do snového sveta majstra Zimku. Tu ponúkame jedno z nich:

Stella Dunajová (verbálna interpretácia diela Vlado Kompánek maľuje v Starej Bystrici)

Jedného krásneho, slnečného dňa boli fašiangy. Za siedmimi horami a siedmimi dolami bola dedinka s málo obyvateľmi. V tento deň sa sem zbehli i ľudia zo susedných dedín. Zabávali sa tri dni a tri noci. Na štvrtý deň prišiel do dediny maliar, Vlado Kompánek. Zábava bola ešte väčšia. Tancovali, spievali, smiali sa, jedli, pili... Potom tam prišli masky, žirafy. Tancovali ľudia v maskách i bez masiek. Neskôr sa zoskupili a Vlado Kompánek ich namaľoval. Keď sa všetci unavili, pobrali sa domov. Dodnes sa o tom rozpráva v Starej Bystrici.