Niektoré vyučovacie hodiny sa začínajú zvonením. Tie najnezabudnuteľnejšie sa však začínajú tichom prírody, vôňou ranného vzduchu a očakávaním, čo všetko nás čaká...
Presne taký bol náš rozlúčkový deň s 3. triedou, ktorý sme sa rozhodli stráviť mimo školských lavíc. Nie, neušli sme z hodiny, len sme ju presunuli tam, kde svetlo vytvára príbehy a tieň odpovedá na otázky. Nepotrebovali sme sledovať ručičky na nástenných hodinách v triede, ani čakať na zvonenie, pretože sme si vytvorili vlastné – slnečné. A každá „hodina“ mala svoje meno, tvár a úsmev, každý z nás sa na chvíľu premenil na živý ukazovateľ času. Zrazu učivo o svetových stranách či orientácii podľa tieňa nebolo len v zošite, ale priamo pod našimi nohami. Nezabudli sme ani na kompas či plán mesta. Z mapy sa stal príbeh, z orientácie zážitok a z nás malí prieskumníci. Nechýbali ani súťažné tímové úlohy, ktoré nás preverili v pozornosti a logickom myslení. A keď už hlavy pracovali na plné obrátky, bolo načase rozhýbať aj telo či doplniť energiu. Tento deň nebol len o učení – bol o zábave, spolupráci, zážitkoch a objavovaní iného pohľadu na školu. A hoci sme nemali tabuľu, mali sme skúsenosť, ktorá sa nedá naučiť z učebnice. Ďakujeme našim rodičom, ktorí zabezpečením občerstvenia prispeli k vytvoreniu príjemnej atmosféry plnej radosti a pohody. Veľká vďaka patrí vedeniu školy, ktoré nám umožnilo rozlúčiť sa s tretím ročníkom tak trochu inak – mimo bežných rámcov, zábavne, zmysluplne a vonku, kde učí život sám.
A. Korčeková a kolektív žiakov 3.A